Nepochopený Osvienčim / Esej

Pred sedemdesiatimi rokmi, 27. januára 1945, keď bol oslobodený Osvienčim, svet šokovala správa o jeho existencii. V priestoroch jedného z hlavných táborov, Auschwitz-Birkenau, ktorého vyvražďovacia centrála naplno fungovala od roku 1942, sa nachádzal najväčší a najviac neslávne známy vyhladzovací tábor Nemecka. Nemci tu vyvraždili približne 1,1 milióna ľudí, z toho jeden milión Židov. Jeho názov okamžite vyvoláva predstavu zla a hrôzy. Osvienčim bol fabrikou na smrť – tento oxymoron by pred holokaustom pôsobil nezmyselne, no dnes ho bez problémov pochopí každý. Plynové komory, ktoré sa stali symbolom Auschwitzu, boli len súčasťou sústavy vyše štyridsiatich osvienčimských táborov a podtáborov. Súčasne však Auschwitz ostáva nepochopený a toto nepochopenie skresľuje […]

Hranice satiry / Esej

Na akom princípe funguje satira? Čo od nej môžeme očakávať? Tieto otázky sa nevdojak tisnú na jazyk po nedávnych udalostiach v Paríži. Presnejšie povedané, líši sa druh satiry, aký praktizuje časopis Charlie Hebdo – teda obrázky, ktoré si otvorene a niekedy oplzlo strieľajú z náboženských postáv (Otec, Syn a Svätý duch majú análny sex; Mohamed so žltou hviezdou v zadku) – zásadne od bežnej satiry? Nezaobíde sa západná kultúra bez toho, aby mohla takéto obrazy plodiť? A plnia skutočne funkciu satiry? Základom satiry je to, že apeluje na takzvaný zdravý rozum a spoločný morálny kódex. Satira nie je totožná s […]

Achillova päta Európy / Analýza

Je naozaj možné, že si ruský president Vladimir Putin zvolil Balkán za budúce ihrisko pre svoju destabilizačnú politiku? Túto možnosť nedávno nadškrtla Angela Merkel. Mali by sme ju brať vážne. Finančná kríza roku 2008 si vynútila aké-také zmierenie medzi Západom a Ruskom. Nemôžme však očakávať, že čosi podobné sa odohrá po teroristických útokoch na Francúzsko, aj napriek prejavom solidarity, ktoré z Ruska zazneli. Vladimír Putin je priveľmi rozhnevaný, Európa je príliš ustarostená a spomienky na krátkodobé zmiernenie napätia tiež nie sú zvlášť povzbudivé. Reset vzťahov s Ruskom, ktorým sa Amerika tak vystatovala, sa skončil anexiou Krymu. Oligarchovia sú nespoľahliví spojenci. […]

Stretneme sa po najbližšom atentáte / Esej

Stretneme sa, keď bude znovu preliata krv a my budeme znovu solidárni. Celá tá pozornosť, blízkosť, to všetko ochabne, rozpustí sa, a my si dáme ďalšie stretnutie po najbližšej masakre. Budú objatia, bude aj presvedčenie, že slobodu prejavu musíme brániť za každú cenu, pretože to ona je fundamentom našich našich práv. A dovtedy, kde boli všetci dovtedy? Sloboda prejavu sa ničí vydieraním a strachom. A nemýľme sa, už ju ničia. Európsky parlament, hlavy štátov, od Mattea Renziho, Angelu Merkel, po Françoisa Hollanda a Davida Camerona, od nich, že zorganizujú, mesiac po útoku na redakciu Charlie Hebdo, európsky výbor venovaný tým, […]

Koniec kina ilúzií / Analýza

Svet sa ešte neprestal dohadovať o tom, čo znamenal rok 2014. Odpoveď bude jasná, keď sa dozvieme, aké závery svetové spoločenstvo – v prvom rade Západ – urobilo z otrasu, ktorý v tomto roku prežilo. Zatiaľ je isté jedno: až teraz sa naplno ukázalo, že sa vyčerpala postmoderná epocha, ktorá sa začala pádom ZSSR a koncom studenej vojny. Bolo to obdobie politického impresionizmu – poltónov, nedostatku jasných vektorov, odmietania ideológie a snahy riešiť problémy dohodou a kompromismi. Bolo to obdobie manipulácií, potemkinských dedín v svetovom meradle, zlučovania nezlučiteľného a cynickej výroby ilúzií. Bolo to obdobie pragmatikov, pre ktorých stratégia spočívala […]

O dvoch antisemitizmoch / Esej

Dvadsiateho siedmeho januára 1945 vyšiel zo zasneženého lesa 70 kilometrov od Krakova výzvedný oddiel  sovietskej 107. Delostreleckej divízie. Vojaci sedeli na malých chlpatých koníkoch, s hompáľajúcimi sa samopalmi na chrbtoch. Pred nimi bol tábor Auschwitz-Birkenau, najtemnejší symbol moderných dejín. Dôstojníci neveriacky civeli pred seba. Potom zavolali zdravotníkov, aby sa postarali o tri tisícky väzňov v hroznom stave, ktorých tam nacisti nechali. Osvienčim bol síce oslobodený koncom januára 1945, ale detaily vyšli najavo až po konečnom víťazstve v máji. Je veľká škoda, že nepozvaný Vladimír Putin nebude na budúci týždeň na spomienkovej slávnosti k sedemdesiatemu výročiu – prinajmenšom by to svetu […]

Môj život s ochrankou / Esej

Ako mladý spisovateľ, ktorý vyrastal v Caserte na predmestí Neapola, som cítil stále väčší hnev. Odohrávala sa tam vojna medzi dvomi mafiánskymi klanmi o nadvládu nad teritóriom a násilie medzi nimi sa prelialo aj do ulíc. Chcel som svetu povedať, ako táto vojnová zóna vyzerala: rodiny obetí, ako si strhávajú šaty, smrad muža, ktorý vedel, že zomrie, a nevedel ovládnuť svoj strach, ľudia zastrelení v uliciach len preto, že sa podobali na tých, čo mali zomrieť. Spoznal som sa s robotníkmi z podnikov ovládaných Camorrou. S poslami, strážcami, ktorí pracovali pre klan. čítal som súdne záznamy, novinové správy, prepisy súdnych […]

Teraz a vtedy v januári / Reportáž

Píše sa január roku 1975 v Phnom Penh. Tí, čo ostali nažive, sa budú musieť pokúsiť prežiť ešte štyri roky masových vrážd. Ale zatiaľ to ešte nevedia. Let ponad dva kontinenty, dva prestupy, a teraz takáto patália. Asi tisíc ľudí. Prileteli sme na letisko Siem Reap poslednými linkami tohto dňa a tešili sme sa na sprchu, pohárik dačoho chladeného, kmérsky amok s krevetami alebo barakudou. Nič také. Ešte dve hodiny sa z nás lial pot, kým sme čakali na vízum a pasovú kontrolu. Niekoľko pánov v uniformách, síce nie usmievavých, ale ani nie zamračených, tiež unavených pečiatkovaním, lebo stále pristávajú […]

Som Charlie, ale som tiež Baga / Esej

Ak ste si mysleli, že nič horšie, ako sedemnásť mŕtvych v Paríži sa za jeden týždeň nemôže prihodiť, boli ste na omyle. V Nigérii podľa všetkého zahynulo vyše dvetisíc ľudí v najsmrtonosnejšej ofenzíve jednotiek Boko Haram na strategický bod na severovýchode krajiny. No kde sú pochody solidarity, rozhorčené úvodníky a medzinárodné odsúdenie? Zdá sa, že daktoré životy sú cennejšie než iné. To najhoršie Sú rôzne druhy masakier. To, čo sa stalo v Paríži bola tragédia, ale určite to nebolo to najhoršie, čo sa v uplynulom týždni prihodilo. Ani zďaleka. Za najhoršou tragédiou sa musíme vybrať do nigérijského mesta Baga – […]

Pochybnosti a hnev / Esej

Niečo sa zlomilo. Mal som trinásť, sníval som o knihách a o dievčatách. To bolo všetko. Normálne holandské decko s marockými rodičmi, ktoré si bezstarostne šlo životom. Potom sa stalo čosi, čo mi dalo pocítiť: si iný ako ostatní. Jedného dňa prišla na hodine dejepisu reč na fatwu na Salmána Rushdieho. Náš dejepisár hovoril o slobode slova a ja som hovoril o urážke Proroka. V triede nastalo stiesňujúce ticho. O čom to ten Abdelkader hovoril? Fat – čo? Ale pán Fok, náš učiteľ, to vedel veľmi dobre. Vysvetlili mi, prečo fatwa nedáva zmysel. Ako môže niekoho uraziť literárne dielo? Ako […]