O cvrčkoch a mravcoch / Esej

Celý západný svet pozná bájku o cvrčkovi a mravcovi.  Cvrček je lenivý a celé leto prespieva, zatiaľ čo mravec zbiera zásoby na zimu. Keď príde zima, cvrček prosí mravca o jedlo. Mravec odmietne a cvrček zomrie od hladu. Aké poučenie vyplýva z tejto bájky? Lenivosť plodí núdzu. Priateľské vzťahy V skutočnom živote je to však zložitejšie než v Ezopovej bájke. Dnešné mravce sú Nemci, Číňania a Japonci, zatiaľ čo cvrčky sú Američania, Briti, Gréci, Íri a Španieli. Mravce vyrábajú lákavý tovar, ktorý si cvrčky chcú kupovať. Cvrčky sa pýtajú mravcov, či by za to niečo chceli. “Nie,” odpovedajú mravce. “Vy nám […]

Včera v Paríži / Esej

Kam sa podeli francúzski intelektuáli? Kedysi sme mali Camusa, „súčasného dediča dlhého radu moralistov, ktorých dielo predstavuje asi to najvýznamnejšie, čo nám dala francúzska literatúra“ (Sartre). Potom tu bol sám Sartre. A ešte Francois Mauriac, Raymond Aron, Maurice Merleau-Ponty a „neomylná Mme de Beauvoir“ (Aron). Po nich prišiel Roland Barthes, Michel Foucault a trochu spornejší Pierre Bourdieu. Každý z nich si zaslúži významné miesto v radoch románopiscov, filozofov, alebo proste literátov. No predovšetkým to všetko boli francúzski intelektuáli. Hnací motor Iste, aj dnes sa ešte nájde zopár význačných osobností mimo Francúzska: napríklad taký Jürgen Habermas či Amartya Sen. Ale keď spomenieme Jürgena Habermasa, prvé, […]

Neprehliadnite: Scvrkávanie novín

Eurozine (Rakúsko), 18.05.2010 Nórsky novinár Sven Egil Omdal v rozsiahlom článku (ktorý Eurozine preložil do angličtiny) prirovnáva súčasnú krízu tlače na príklade nórskeho novinového priemyslu. “Za klesajúce príjmy a scvrkávajúcu sa čitateľskú obec, ako sa zdá, pritom nemôže iba finančná kríza a internet, ale aj samotná branža – jednak tým, že na vývoj reagovala príliš pomaly, a tiež preto, že narábala so zlými číslami. Aby možné záchranné opatrenia ako prispôsobenie novým technológiám, fúzie mediálnych spoločností či masívne šetrenie nemali nevyhnutne za následok znižovanie novinárskej kvality, diskutuje výbor ustanovený nórskym ministerstvom kultúry o možnostiach štátnej podpory médií. Dôležitým impulzom je podľa Omdala úvaha presunúť dotácie z produktu […]

Neprehliadnite: Výzva!

Rudolf Chmel prosí, aby sa nijaké slovenské rozhodnutia k návrhu zákona o dvojakom občianstve nerobili pred slovenskými voľbami. Problematický návrh zákona o dvojakom občianstve, o ktorom bude rokovať maďarský parlament, Maďarom v susedných štátoch komplikuje ich spolužitie s Nemaďarmi. Reakcia slovenských vládnych kruhov naň je však neprimeraná, miestami hysterická, miestami zakomplexovaná, a bezpochyby účelová. Jej zjavným cieľom je prekryť všetky ostatné témy a prebiť ich maďarskou kartou. Pod falošnými tónmi ochrany slovenských národných záujmov sa skrýva úsilie pokračovať v súčasnom systéme vládnutia a ťažiť z privilegovaného postavenia v mocenskom systéme štátu. Silený radikalizmus môže byť v konečnom dôsledku škodlivý pre všetkých: pre záujmy Slovenskej republiky a jej občanov, pre maďarských spoluobčanov, […]

Kto vzbudí Evropu? / Esej

Dokáže mě někdo zbavit europesimismu? Cítím se být deprimován ze stavu evropského projektu tak, jak jsem nebyl už celá desetiletí. Eurozóna je ve smrtelném ohrožení. Evropská zahraniční politika se hýbe tempem opilého hlemýždě. Moc se přesouvá do Asie. Historické motory evropské integrace jsou bezradné anebo zadřené. Evropští lídři se zabývají tím, jak přemístit lehátka na palubě Titaniku, a mezitím poučují zbytek světa o tom, jak se má řídit zaoceánská loď. Život je jinde Krize eurozóny je teprve na začátku. Finanční trhy se nedaly přesvědčit mamutí sumou EU na pomoc Řecku a jediné, co jimi hnulo, byla připravenost Evropské centrální banky […]

Země zaslíbená / Stĺpček

V dubnovém čísle brněnského měsíčníku Host vyšel text Lenky Vítové Země zaslíbená. Tím se míní Polsko, kde se česká kultura těší – alespoň podle autorky, přednášející na univerzitě v Poznani – největšímu zájmu na světě. V článku je hodně nadsázky. Není například pravda, že moje kniha o Hrabalovi Gra w lycie (Hra na život) vyvolala velký zájem. Jistě, přeložili ji do italštiny a maďarštiny, ale nikoli do češtiny ani do němčiny, na rozdíl od Gottlandu Mariusze Szczygla, který se stal evropskou knihou roku 2009 a bestselerem jak v Polsku, tak v České republice. Vítová ho kupodivu vůbec nepřipomíná; což je […]

Tragédia či komédia / Esej

Grécky premiér Giorgos Papandreou vyhlásil z idylického ostrova Kastellorizo, že Grécko oficiálne požiada o záchranný balík EU a Medzinárodného menového fondu, a pripravil Grékov na „novú Odyseu“. Hneď na druhý deň mu jeden fejtonista pripomenul, že na konci Odysey sa na Ithaku dostane jedine Odyseus. Ani jeden z jeho súpútnikov tú cestu neprežil. Netrvalo dlho a proroctvo toho fejtonistu sa začalo napĺňať. Prví traja spolucestovatelia do Ithaky zomreli v jednej horiacej banke v Aténach v stredu 5. mája. Čiže – návrat do sedemdesiatych rokov, kam teraz znovu patríme. Neviem, prečo si grécky premiér na vyhlásenie novej Odysey nevybral Ithaku. Možno preto, že aj sám tuší, že to, čo […]

Grécku ekonomiku osudovo poznamenal zemepis / Esej

Všetky vysvetlenia, ktoré sa uvádzajú na vysvetlenie obrovskej zadlženosti, ktorá Grécko prinútila vyžiadať si medzinárodný záchranný balík, sú ekonomického rázu: grécke rozpočtové schodky, nedostatočná miera transparentnosti a neuveriteľná miera korupcie, ktorú symbolizujú výrazy „fakelaki“ (hnedé obálky s úplatkami) a „rousfeti“ (politické službičky). Grécka kríza však má aj hlbšiu príčinu, o ktorej si nikto netrúfne hovoriť, pretože je osudovejšia: je to jeho zemepisná poloha. Grécko je položené na mieste, kde sa historicky málo rozvinutý stredozemný svet prelína s Balkánom, a táto skutočnosť má pre jeho politiku a ekonomiku ďalekosiahle dôsledky. Rozhodnutie severnej Európy prijať do menovej únie krajinu ako Grécko ukázalo, nakoľko ambiciózny je […]

Jih a východ / Esej

Přechod z finanční a ekonomické krize let 2008–2009 ke krizi států a eura na začátku roku 2010 jasně ukazuje protikladné chápání této situace i rozdílné způsoby ochranných opatření na východě a jihu Evropské unie. Dalo by se to shrnout následující větou: na východě je třeba být přísnější o to víc, o co jsme byli laxnější na jihu. V analýzách dopadu mezinárodní krize převážila ve francouzských médiích i v politické debatě myšlenka, že Francie krizi vzdorovala celkem dobře především díky důležité roli státu v ekonomice. Proto se také ve Francii předpokládalo, že mnohem vážněji budou zasaženy země východní Evropy, které podlehly […]

Deň víťazstva / Stĺpček

Deň Víťazstva je pre mňa historický prelom európskych dejín človeka. V štyridsiatom piatom sa v podstate skončili dejiny vojen. Vojny boli dovtedy považované za prirodzený spôsob trávenia času spolu s inými činnosťami, za jeho prirodzenú potrebu, a pacifistická kritika vojna bola okrajový, slabošský jav. Muž – vojak bol spoločenským a rodovým vzorom. Hrôza Druhej svetovej vojny prekonala všetky očakávania, vyvolala v povojnovej Európe dovtedy nevídaný syndróm humanizmu, úplne zničila pozitívny obraz vojny ako fenoménu. Ukázalo sa, že ju nemôžeme považovať za pokračovanie politiky inými prostriedkami, bez ohľadu na to, o aké ciele usiluje. Vojna sa zmenila na historický prežitok a ak v povojnovej histórii aj bolo plno vojen, boli […]