Sväté mesto a jeho temné tiene / Esej

Rím sa vlastne skladá z dvoch paralelných miest. K prvému patria iskrivé farby, klasické a moderné tvary, doprava, nebo a západy slnka, katedrály a jedinečné pomníky, chodci v pohybe a strapce zvedavých či uťahaných turistov. Autá, motorky a autobusy. Ten druhý, vedľa a pod tým prvým, je z kartónových škatúľ, nakopených vlnených diek, z dier, jaskýň, prístreškov a mostov, obývaný pestrofarebnými, náhodne poschádzanými ľuďmi, čo sa opierajú o rohy domov a vchody do kostolov, alebo s handrou v ruke roky postávajú na križovatkách. Toto druhé mesto s jeho druhým obyvateľstvom čelí oslepivej kráse toho prvého, jeho nehanebnému zjavu, paradoxom vlastnej […]

Čas falošných diagnóz / Esej

Každý poriadny občan vie, že spisovateľ je darmožráč, asociál, ktorý si robí, čo chce, spisuje niečo, z čoho má radosť iba on a nestará sa o to, či mu niekto (po)rozumie. Každý poriadny občan spisovateľovi tak trošku závidí. Veď aj on by chcel vylihovať na pohovke, dumať a spisovať zbytočnosti, ktoré zaujímajú možno päť vyšinutých ľudí. Poriadny občan však nemá čas mrhať časom a tak musí zostať verný svojmu každodennému šliapaciemu mlynu. Časom mrhať má čas len spisovateľ. Ten má dokonca toľko času, že svojím životným časom mrhá aj namiesto druhých. To by si tí druhí možno mohli trošku vážiť. […]

Je možné milovať? / Esej

V prvom rade, otcovia biskupi, godfathers, respect! Díky moc za list, také dačo zme už dlho nedostali. Ubalili zme v skušobni na Námestí hraničiarov tučného džonasa a začali kontrolovať, čo nám to prišlo. Zme mladí? Zme! Zme krásni? Zme! Tak to bude fuckt určené pre nás. Ešte raz thanx. Aby bolo jasno – zme súčasťof party flákačov v 5tržalskom gete. Alebo jak to nazývate vy, “skutočné spoločenstvo ľudí, ktorým na sebe navzájom záleží, a sú pre seba povzbudením.” Preto tu vylihujeme na gaučoch každý večer a keď nenahrávame, pozývame babenky. MC Benedikt The 16th na tohoročnú Kvetnú nedeľu položil mladým […]

Kosovo, alebo Európu? / Analýza

Desátého prosince skončí jednání mezi Srbskem a kosovskými Albánci o budoucnosti Kosova a všichni tuší, že nepřinesou řešení. Srbové hájí svoje právní stanovisko a navrhují pro Kosovo více než autonomii v rámci Srbska, ale méně než nezávislost. Kosovští Albánci jsou ochotni naopak navrhnout srbské menšině v Kosovu více než autonomii, ale nehodlají zpochybňovat hlavní cíl: vyhlášení nezávislosti do konce roku. Jednání probíhají pod záštitou trojky (EU, Spojené státy a Rusko), a není tedy předňasné přemýšlet o tom, co pro tyto mocnosti patová situace znamená. Spojené státy se od vojenské intervence NATO na jaře 1999 nejjasněji vyjádřily pro nezávislost Kosova. Naposledy to v srpnu zopakoval prezident Bush v Tirané (což nebylo asi […]

Picasso v najromantickejšej štvrti / Stĺpček

Jedno by som chcel predoslať: Ribera, tá štvrť, ktorú si chodíte pozerať, nemá veľa spoločné s Riberou, ako sme ju poznali. Je to nová Ribera. Veľa tradičných obchodov zmizlo. Namiesto toho sú tu butiky s módou pre anorektičky, bary s pseudobaskickým tapas, galérie, minimalistické reštaurácie… Born je stavenisko, malá Placa Montcada takisto. Menia starú dlažbu, dlaždice budú väčšie, takže ulica vyzerá ako ulica v nejakom meste v Provence alebo v Prahe, alebo Freiburgu, alebo Macanet de Cabrenys. Motajú sa tade dve dievčiny a obhrýzajú briošky so šunkou “Guarda che bello!” – povie jedna pri pohľade do dvora, v ktorom sídli […]

Štyri roky na Sibíri / Esej

Michail Chodorkovskij si trúfol postaviť sa všemocnému. Ďakujem vám, Jelena Bonnerová-Sacharovová. Ďakujem vám, Anna Politkovská. Tieto dve pozoruhodné ženy mi otvorili oči: Michail Chodorkovskij, kedysi všemocný šéf najväčšieho ruského ropného koncernu Jukos, dávno už nie ten úspešný biznismen, ktorému sa zo všetkých strán závidelo – je politický väzeň. Už štyri roky odprataný do najodľahlejšieho kúta Sibíri, odsúdený a ešte raz odsúdený – až do trpkého konca? Vo Francúzsku sa už tradične nepestuje žiadna veľká náklonnosť medzi svetom intelektu a peniazmi. Tak prečo brániť kapitána priemyslu, ktorého jeho vlastní okamžite opustili? Kapitalisti všetkých krajín, spojte sa? Po kolapse Sovietskeho zväzu Svetová […]

Anjel histórie sa obzerá / Esej

Ako herec Ulrich Matthes zastavuje na krátky čas tok času. Vo Viedenskom akademickom divadle vidím a počujem Ulricha Matthesa čítať Kleistove listy. Vidím jeho tvár a z nejakého dôvodu považujem za správne to, čo tento herec hovorí. Je to v každom okamihu správne. Je zvláštne, že to tak je, neviem presne, odkiaľ sa to vzalo, nerada sa totiž dívam na ľudí, keď hovoria, obvykle rozpačito odvraciam pohľad, pretože hovorenie je pre mňa taký intímny akt, že sa pri ňom nechcem na nikoho dívať. Je to hercova krása, čo ma fascinuje? Iste áno, aj ona, čosi vtáčie v tejto tvári s […]

Koľko dôstojnosti človek potrebuje / Esej

Hugo Chávez, ba celá Latinská Amerika svoj socialistický sen ešte nedosnívala. Hugo Chávez sa vždy ukazuje rovnako oblečený. Hoci sa to nezdá, má to svoj význam. Je známe, že chodí vždy v rovnakej červenej košeli, pod ktorou má neomylne biele tričko. To nemusí nutne súvisieť len s tým, že Hugo Chávez túto svoju uniformu nosí tak dlho, až sa správa ako človek, ktorý je na ustavičné nosenie uniformy navyknutý. Byť vždy rovnako oblečený je skôr výraz želania tvoriť význam. Semiotický podfuk: Chávez naznačuje, že nestačí byť Hugom Chávezom, treba tiež “znamenať” Huga Cháveza. Spolu s mnohými ďalšími zdieľa Hugo Chávez […]

Hrozba, či výzva? / Esej

So strednou Európou čosi nie je v poriadku – alebo čosi nie je v poriadku s demokraciou? “Svet obchádza strašidlo: populizmus. Pred desiatimi rokmi, keď nové národy dosiahli nezávislosť, otázka znela: koľko z nich bude komunistických? Táto otázka, ktorá bola vtedy úplne namieste, je dnes trochu neaktuálna. Pokiaľ sa noví vládcovia zmocňujú nejakej ideológie, je to ideológia, ktorá čoraz viac nadobúda charakter populizmu.” Skonštatovali to Ghita Ionescu a Ernest Gellner pred štyridsiatimi rokmi. Pomerne dlhý čas, počas ktorého populizmus najprv vymizol, a potom sa znovu vynoril ako globálny fenomén našich dní. Dnes, podobne ako vtedy, je význam populizmu nepochybný, napriek […]

Elegantný tanec liberála / Esej

Ak sa po poľských voľbách pozrieme na mapu, Západ sa výrazne zväčšil. Podporu vzdelanejších vrstiev mal Donald Tusk tak či tak istú. Na to boli dostatočne často pomstychtivými populistami Práva a spravodlivosti opľúvané ako “klamárske elity” a “študovaná banda”. Keďže sú v silnej rurálnej spoločnosti menšinou, Jaroslaw Kaczynski si myslel, že do nich môže kopať. Stavil na závistlivcov a lúzerov toho mohutného tektonického posunu, ktorý je v poľskej spoločnosti v pohybe posledných dvadsať rokov. V podstate by teda Jaroslaw Kaczynski mal mať za sebou aj mladých ľudí z vidieka, sľúbil im totiž kompletnú “výmenu elít”, a aspoň vo verejnoprávnych a […]