Tri dievčatá v kuklách sa stanú kliatbou pre ruskú politickú scénu. V to veria nielen Ľudmila Ulická, Boris Strugackij a Alexandr Podrabinek.

Nadežda Tolokonnikovová, Jekaterina Samucevičová a Maria Aľjochinová

Pred rozsudkom

Nadežda Tolokonnikovová, členka Pussy Riot napísala list z vyšetrovacej väzby, v predvečer vynesenia rozsudku: “Nevzbudzuje vo mne hnev fakt, že sedím. Nemám pocit zla. Nemám osobnú zlobu. Ale je tu politická zloba. Naše uväznenie je očividný a jasný znak toho, že našej krajine berú slobodu. A táto hrozba zničenia oslobodzujúcich, emancipačných síl Ruska – to je to, čo ma núti k hnevu. V malej veci vidieť veľkú, v náznaku tendenciu, v jednotlivom spoločné. Feministky druhej vlny hovorili: ‘Osobné je politické.’’ Je to tak. Kauza Pussy Riot ukázala, že súkromné problémy troch ľudí, obvinených z výtržníctva môžu dať život politickému hnutiu. Jednotlivý prípad potlačenia a prenasledovania tých, čo sa odvážili ujať Slova v autoritárskej krajine zmobilizoval svet: aktivistov, punkerov, hviezdy popu aj členov vlád, komikov a ekológov, feministov a maskulinistov, islamských teológov aj kresťanov, ktorí sa modlia za Pussy Riot. Osobné sa naozaj stalo politickým. Kauza Pussy Riot spojila také odlišné sily, že doteraz nemôžem uveriť, že to nie je sen. Z hľadiska súčasnej ruskej politiky sa deje čosi neuveriteľné: prísne, vytrvalé, asertívne a dôsledné pôsobenie spoločnosti na moc.

Som vďačná každému, kto povedal: ‘‘Slobodu pre Pussy Riot!’ Spoločne tvoríme veľkú a dôležitú politickú udalosť, a putinovský systém má stále väčší problém vysporiadať sa s ňou. Nech by bol rozsudok Pussy Riot akýkoľvek, už vyhrávame. Pretože sme sa naučili hnevu a naučili sme sa hovoriť politicky.

Pussy Riot sú šťastné, že sa im podarilo zmobilizovať túto hlboko politickú aktivitu a že vaša politická vášeň bola taká silná, že prekonala hrádze jazykov, kultúr, životných svetov, ekonomických a politických statusov. Kant by povedal, že tomuto Zázraku nevidí inú príčinu, než morálny princíp v ľudstve. Ďakujeme vám za Zázrak.”

Foto: Misha Japaridze / AP Photo

Po rozsudku

Spisovateľka Ľudmila Ulická reaguje: “Je to príšerná nespravodlivosť. Ale že by ich mohli pustiť, tomu som nikdy, od samého začiatku neverila. Musíme pokračovať v tom, čo sme robili aj doteraz – mierumilovným spôsobom protestovať proti všetkej nespravodlivosti. Nebudem vyhadzovať súd do vzduchu, pokiaľ ide o mňa.”

Hudobníka Jurija Ševčuka premohol hlboký smútok: “Záverečná reč sudkyne Syrovovej – to je jednoducho akýsi feudalizmus, marazmus. Ja a moji priatelia máme krajne negatívny postoj k nášmu súdnictvu, ktorého výsledkom je takýto proces. Svojho času som tiež chodieval na výsluchy na KGB, mal som na krku paragraf za ohováranie sovietskej moci a obviňovali ma z kresťanskej propagandy. Mám pesničku Vpred, Kristus, sme za tebou. Tvrdili, že rozdúchavam náboženstvo. Dnes sa tým dievčatám snažia vlepiť do rozsudku čosi opačné. Nič sa nezmenilo, bohužiaľ.”

Alexej Navaľnyj tvrdí, že kauza Pussy riot je kauzou o defintívnom a demonštratívnom zničení justície: “Dupkajúc kopytami vstúpila do súdnej siene sudkyňa a prečítala rozsudok. Prokurátor si hladkal rohy a prikyvoval. Presne tak dnes vyzerala ‘obrana veriacich’ v podaní pohanov a satanistov. ŠéfZlodej nám všetkým nahlas povedal: ‘‘kto ma urazí, toho posadím do basy, a nemyslite si, že moji čerti v talároch sa dajú odradiť nejakými úbohými zákonmi, trestným právom a dokazovaním. Ja tu rozhodujem, kto bude sedieť a ako dlho’.”

Spisovateľ Boris Srugacký je presvedčený, že to mohlo dopadnúť aj horšie: “Naša drahá jurisprudencia chce predsa len dať najavo akési milosrdenstvo, pretože, keby to bolo predtým, dievčatá by museli dostať tri roky, možno viac. Oni to predsa len stiahli na dva. Samozrejme, že je to hrozné, dávať dva roky dievčatám, ktoré sú vinné len tým, že si dovolili robiť srandu. Bolo ich treba, napríklad, odviezť do ženského kláštora, aby tam dva týždne umývali dlážku. A oni ich odsúdili – podlo a hnusne. Ale myslím si, že to mohlo byť ešte horšie, dokonca mi odľahlo, že to dopadlo takto.”

Novinár Anton Orech si myslí, že je to ťažká rana proti cirkvi: “Stali sme sa svedkami toho, ako sa v Rusku v 21. storočí, v svetskej a kvázi právnej a demokratickej krajine, konal de facto súd cirkevnej inkvizície, a jeho rozhodnutia sa zdôvodňovali fantastickými dokumentmi spred pol druha tisíca rokov. Tento process ukázal, že našou ideológiou sa má stať kresťanský fundamentalizmus, ako sa o to usiluje cirkevná hierarchia. Významne sa posilnila pozícia popskej byrokracie. Cirkevní hodnostári budú mať teraz väčší vplyv než kedykoľvek predtým. No tisícom ľudí tým pádom už definitívne svitlo, že naša Cirkev je oddelená nie od štátu – naša Cirkev sa sama oddelila od Boha. Veriacich nebude menej, a chuť chodiť do kostola už beztak mnoho ľudí prešla.”

Na Twitteri sa objavila aj reakcia boxera a poslanca Štátnej dumy Nikolaja Valujeva: “Odsúdili punkové hudobníčky, správne. Máme humánny súd.”

Aj ďalší poslanec Štátnej dumy (Jednotné Rusko) Vladimir Burmatov prikyvuje: “Rozsudok, výška trestu pre Pussy Riot plne zodpovedá závažnosti ich konania. Pripúšťam síce, že mnohým z tých, čo prišli do budovy súdu vyjadriť svoj protest proti prejavom punkovej skupiny a dať najavo, že bol urazený náboženský cit veriacich, pripadá tento trest príliš mäkký. No myslím, že každé rozhodnutie súdu si treba ctiť. Všetko sa to robilo úplne vedome, bolo to vopred odskúšané. A teda si myslím, že od začiatku počítali aj s týmto výsledkom. Som rád, že za kauzou Pussy Riot už má za sebou bodku. Bezhlavé protesty skupiny, ktorá ich podporuje, ako dúfam, týmto prestanú, tak v Ruskej federácii, ako za jej hranicami. Myslím si, že práve táto skupina, ktorá ich podporuje, urobila všetko preto, aby väčšina občanov našej krajiny podporila práve prísny rozsudok, pretože pomaľované chrámy – ako v Pskove, spílené kríže, ako na Ukrajine a ďalšie akcie evidentne nepomohli čo ako slušne vyzerajúcemu imidži príslušníčok punkovej skupiny.”

Irina Jarovaja, predsedníčka bezpečnostného výboru Štátnej dumy obžalúva: “Keď sa bližšie prizriete, ako vyzerá životný príbeh týchto dievčin, tak ich naozaj nemôžeme označiť za hlúpe, nič netušiace zblúdilé ovečky. Majú perfektné vzdelanie, dokonca na procese citovali Kanta. Preto niet nijakých pochybností, že konali úplne vedome. Bola to zaťažkávacia skúška nášho štátu, našej spoločnosti. Ruský národ je tolerantný a znášanlivý. Ale netreba zabúdať, že máme zákony, ktoré občanov Ruska chránia.”

Novinár a politický väzeň Alexandr Podrabinek dúfa, že trest Samucevičovej, Tolokonnikovovej a Aľjochinovej sa stane spúšťacím mechanizmom reťazovej reakcie masového prebudenia spoločnosti. “Akcií na podporu odsúdených je čoraz viac a ich rádius sa rozširuje. Medzinárodná kampaň na ich podporu bude naberať na obrátkach, kým sa dievčatá nedostanú na slobodu. A to zrejme Putin ešte uvidí veci. Zrejme si celkom neuvedomuje, aký môže byť vplyv masovej kultúry a hviezd šoubiznisu na politické procesy a náladu spoločnosti. Tri dievčatá v kuklách sa stanú jeho kliatbou.”