O dvoch zajacoch / Esej

Foto: Emilio Morenatti / AP

Ako zachráni? Ukrajinu. A dá sa vôbec zachráni?? Mal by som jeden návrh. Ale najprv pár slov o zajacoch.

Ruské porekadlo hovorí: kto nahá?a dva zajace, nechytí ani jedného. To však neplatí o Putinovi. Pustil sa za dvomi zajacmi a prinajmenšom jedného chytil. Tu?ného zajaca olympiády v So?i. Ten zajac pádil od mora k horám a nazad, a všetci boli ohromení jeho športovou kondíciou. Sviatok dopadol prekrásne, hora sú?aží a medailí pre ruský tím. Na výbušnom kaukazskom území nedošlo po?as hier k žiadnym teroristickým útokom. Ceremóniu uzavreli rôznofarebné fantázie Marca Chagalla, fragmenty z ruských baletov a parádne ?ísla Ruského cirkusu.  Putin, v okuliaroch a v drahom skromnom kabáte, bol š?astný.

Áno, v mladosti mal asi radšej ís? na športovú školu, ve? do športu je blázon, nie školu  KGB, ale nezabúdajme, že nᚠolympijský zajac nebol len športový, ale aj hlboko politický. Olympiáda sa stala takmer až vojenskou mobilizáciou síl a prostriedkov autoritárskeho režimu, ktorý sa z Putinovej vôle vzopäl smerom k autonómnej ríši s jej pravoslávnymi hodnotami, ?le aj bezprecedentným triumfom korupcie, ktorá v So?i dokázala, že nedokáže len kradnú?, ale aj stava?. Tohto zajaca Putin chytil, zajaca – zvestovate?a nástup impéria, ale druhý, ove?a dôležitejší imperiálny zajac mu ušiel: Ukrajina. Už de facto vyhrával, sta?ilo len máli?ko. Šachovú partiu pod vedením svojho, ako sa teraz na Ukrajine už otvorene hovorí, pomocníka Vladislava Surkova, mal parádne rozohratú, sta?il len okamih, a Rusko mohlo Ukrajinu stisnú? v náru?í. Historicky sa to zložilo tak, že Rusko sa nemôže sta? ríšou bez Ukrajiny, nemalo by na dos? významých pák na juhovýchode. Lenže v tom mu Olympiáda zavadzala. Na otváracom ceremoniáli ešte Viktor Janukovy? mával na oficiálnej tribúne ukrajinskou zástavou ako španielsky toreador, a ku koncu Olympiády už bol na úteku. Som presved?ený, že kyjevskí demokrati budú po mnohých rokoch spomína? na Olympiádu v So?i ako na svojho spojenca. Úder ve?kej päste, ?o mal dopadnú? na Kyjev, stratil silu kvôli olympiáde.

Kreme?ské vedenie okrikovalo ukrajinskú moc prostredníctvom nevýznamného premiéra Medvedeva: vyhlásil, že opozícia zaobchádza s ukrajinskou vládou ako s handrou. Aj Lavrovov ryk na tému slabosti oficiálneho Kyjeva znel skoro bezradne. No šanca tu aj tak bola. Keby bol Putin vzal do hrsti všetku silu svojho machiavellizmu, mohlo to situáciu v Kyjeve zmeni?, a ?ud by sa už rozutekal, o tom by sa postarali ostre?ova?i. Ale teraz sa má najviac ?oho bá? samotný Janukovy?. Prive?a toho vie. Vie, pod akým velením pracoval, odkia? sa vzali ostre?ova?i a odkia? do Kyjeva prišli špeciálne oddiely, ktoré si chodili meni? ruské peniaze a hovorili rusky. O život bábkového cárika, ?o – ako sme videli v jeho sídle – miloval kúpe? a zbieral luxusné autá, mám dos? vážne obavy. Dávno sa mu plietli slová genofond a genocída.

Ale ke? revolúcia zví?azila, ?o urobi? pre to, aby krajinu ako pri dekompresnej chorobe neroztrhlo na tri kusy: Západ so stredom, východ a juh, a zvláš?  Krym? Možnože slabos? kyjevskej byrokracie a detský vek ukrajinskej moci generujú práve takých vodcov ako bol Janukovy? – ako nevyhnutných záchrancov?

A Janukovy?a Kreme? odpísal. Máme teraz vlastenecký televízny program Správy týžd?a, v ktorej môj priate?, s ktorým už nemáme skoro ni? spolo?né, Dmitrij Kise?ov, ochotne sprostreduje kreme?ský postoj k tomu, ?o sa deje na Ukrajine. Predtým taký progam nebol, ale ako imperiálne myšlienky napredujú, vznikol sám od seba ako nutnos?. Ke? som si zapol tento program, nedozvedel som sa ni? nové: Janukovy? – kus handry, revolucionári – žoldnieri Západu. Hlavne tí v ?vove, a to ešte mohli by? radi, že nedostali nálepku teroristi. Zato v Kyjeve ?ahali demonštranti za sebou telá m?tvych súputníkov a zdesení po?ítali, ko?ko ich je. Šokojúci bol urazený tón môjho politického oponenta: prekro?il diplomatickú hranicu a  vykreslil po?ského ministra zahrani?ia, ktorý bol na rokovaniach s Janukovy?om, v takom hnusnom svetle, že za to mohol pokojne dosta? po papuli alebo by? vyzvaný na súboj. Ale to všetko sa nedialo náhodou. Ruský ?ud má k Ukrajincom ve?mi špeciálny vz?ah. Nie je ani dobrý, ani zlý, je zvláštny, postavený na tom, že Ukrajinci (hovorovo sa tu volajú chocholy) sú naši mladší bratia, mierne nasprostastí, a že bez nás Rusov sú stratení. Na pozadí Euromajdanu je to naraz horúca téma. Až na približne 15 percent obyvate?ov Ruska, ktorí obhajujú európske hodnoty v Moskve a ?alších ve?kých mestách, vä?šina Rusov je presved?ená o tom, že Kise?ov hovorí pravdu a zúri na zákerný Západ, ktorý stále viac neznáša Rusko. Putin pochopil jednu geniálnu vec: v demokratických vo?bách je kvantita dôležitešia ako kvalita. A tak sa zrodilo dnešné ruské vlastenectvo.

Ale v ?om sa v skuto?nosti naše národy líšia? Ukrajinci sú materiálnejší, než bezstarostné ruské obyvate?stvo, ktoré sa nebude bi? pre peniaze. Ke? porovnáme po?nohospodárstvo Ruska a Ukrajiny, zistíme jeden významný rozdiel: Ukrajinec sa s láskou vz?ahuje k zemi, miluje  stromy, pestuje jahody, okopáva záhony, vysádza ruže. Dáva zemi svoju osobnú prácu, v lepšej verzii svedomitý hospodár, v horšom skupá?, prefíkaný, chamtivý. Starostlivý vz?ah k zemi sme si v Rusku dávno v rozbili. Je v nás viac horkosti, než produktívnosti, sme – v tom horšom prípade – oby?ajní gauneri, ktorí v žiadne hodnoty neveria.

?o ako sa od seba líšia Ukrajinci z Východu a Západu, Severu a Juhu, sú si blízki podobným vz?ahom k tradícii, zemi, rodine. Ak pre nás škaredé slová ?asto znamenajú slovnú vojnu, Ukrajinec ich vie použi? s humorom. Nedávno som po?ul ukrajinskú anekdotu: príde domov manžel a nájde v posteli ženu s milencom. Je zhrozený. Milenec vysko?í, vidí, že je zle, a kri?í na celý dom: Mikola, kúp môjho vtáka! To je celý Ukrajinec. Pripravený zasmia? sa nad tým všetkým. Od jednej hranice po druhú sa nad Ukrajinou vznáša ?ahký závoj lenivého hedonizmu, v ktorom sa hlási hedonizmus mediteránsky. Ten rokmi potlá?ania normálneho života tíchol a lenivel, ale stále na Ukrajine je. Teraz, ke? Ukrajina doslova so zbra?ou v ruke zvrhla paternalistický režim Janukovy?a, by som Európe najradšej odporu?il ?ím skôr prija? Ukrajinu do Európskej únie. Je tam totiž aj kopa ?udí, ktorí stále oslavujú 23. február, sviatok sovietskych obrancov vlasti.

Prednedávnom som sa dostal do nemocnice, a mal som pri sebe ošetrovate?ku Raju Puga? od Vinnice, ?o je približne 200 kilometrov na juhozápad od Kyjeva. V týchto posledných týžd?och bola chví?ami za Janukovy?a, chví?ami proti nemu. Bola presved?ená, že Janukovy? revolucionárov rozdrví. Ale ke? revolúcia rozdrvila Janukovy?a, povedala mi, že to vedela od za?iatku: je to bandita. Vo svojej dedine ?ítala v pozhadzovaných novinách, že ak Kyjev vstúpi do Európskej únie, sedliakom nechajú len jednu kravu a pä? kureniec. Bola to hra na sovietske kolchozy a ona jej verila. Ale aj tak mi zo všetkého najradšej pologramotná Raja rozprávala o tulipánoch, ružiach a broskyniach u nej v záhrade (tieto posledné v studených zimách vym?zajú, tak ako aj vlašské orechy). Ak sa Ukrajinci zomknú okolo detailov svojho života, ktoré tvoria jeho podstatu, urobia z nej ve?kú, bohatú európsku krajinu. Ak si budú navzájom dokazova?, kto bol za Druhej svetovej vojny nepriate? a kto priate?, rozpadnú sa. A chcem poveda?, že tieto detaily života sa vôbec nerozchádzajú s európskymi hodnotami. Každý z kandidátov na ukrajinského prezidenta bude ma? svoje slabiny. Julia Tymošenková, bez oh?adu na väznenie, je politi?kou v?erajška. Vitalij Kli?ko je príliš liberálny, a nacionalisti, tí sú iba pre západ krajiny. Porozprávajte sa so svojím národom o hodnotách života – potom zví?azí ten, kto im najlepšie rozumie.

?akujeme Viktorovi Jerofejevovi, že môžeme text publikova? v slovenskom preklade. Viktor Jerofejev bol hos?om Stredoeurópskeho fóra v rokoch 2009 a 2011.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>